SLOVENSKÉ VÍNO

Slovenské víno sa pestuje v šiestich vinohradníckych oblastiach. Najznámejšie a svetovo jedinečné Slovenské víno je Tokaj, ktoré sa pestuje na východe Slovenska v Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá sa rozprestiera na Slovensko-Maďarských hraniciach. Okrem Tokaja sa na Slovensku pestujú kvalitné biele a červené odrody. Najlepšie podmienky na pestovanie viniča majú Malokarpatská, Nitrianska a Južnoslovenská oblasť. Osobité a kvalitné vína sa však dopestujú aj v Stredoslovenskej a Východoslovenskej vinohradníckej oblasti.

Vinohradnícke oblasti na Slovensku podľa krajov:

MALOKARPATSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Okres: Bratislava, Pezinok, Trnava, Skalica
Kraj: Bratislavský, Trnavský
Turistický región: Bratislava, Trnavsko

Malokarpatská oblasť je najväčšia a najstaršia pestovateľská oblasť. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,6 °C, z toho vo vegetačnom období je 16,3 °C. Priemerné ročné zrážky predstavujú množstvo 650 mm, vo vegetačnom období 400 mm. Priemerná doba ročného slnečného svitu je 2200 hodín, z toho vo vegetačnom období 1550 hodín. Suma aktívnych teplôt za vegetáciu je 2920 °C.Podľa agro-ekologických podmienok je v tejto oblasti priemerná energetická bilancia za vegetáciu 201 kJx cm2. Nadmorská výška územia je do 300 m nad morom. Minimálna denná teplota vzduchu je 8,4 °C. Svahovitosť územia je od 0 do 30 °. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sú geologicky najrozličnejšie pôdne typy a druhy. Pôdna reakcia je neutrálna a pH kolíše od 6,8 do 7,2. Nadväzujúce na vinohradnícku tradíciu v roku 1997 vznikla Malokarpatská vinohradnícka spoločnosť a.s., ktorá obhospodaruje sedem základných území na výmere 248 ha. Tieto obklopuje množstvo kolektívnych parciel. Všetky sú zaradené do PSR.Podnebie je teplé, suché a kontinentálne. Najsuchšie sú vinice vzdialenejšie od Karpát.

Viac info: www.mvc.sk

JUHOSLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej nadmorskej výške 140 metrov. Do tejto oblasti patrí 8 vinohradníckych rajónov (114 vinohradníckych obcí). V okrajových oblastiach Podunajskej nížiny sa vplyvom neogénnych riečnych sedimentov mení reliéf krajiny na mierne zvlnenú pahorkatinu s riečnymi terasami. Juhoslovenská oblasť je našou najteplejšou vinohradníckou oblasťou so suchým podnebím a miernymi zimami. Úhrn atmosférických zrážok nepresahuje v priebehu vegetácie 325 mm. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie, ktoré dosahujú hodnotu 16,9 °C, suma 1550 hodín slnečného svitu a výživné teplé pôdy umožňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom. Charakter pôd sa mení podľa jednotlivých polôh vinohradov. Najčastejšie sa vinič pestuje na ľahkých piesočnatých až stredne ťažkých bezskeletových pôdach s hlbším profilom. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, postupne sa upúšťa od pestovania viniča na nechránených nížinných rovinách, kde hrozí riziko mrazov.

Najviac pestované sú biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Burgundské biele, Chardonnay, z modrých Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Okrem uvedených odrôd sa v Juhoslovenskej oblasti darí odrodám Veltlínske zelené, Silvánske zelené a modrej odrode Svätovavrinecké. Pestovanie novošľachtencov je úspešné najmä v Strekovskom a Štúrovskom vinohradníckom rajóne. Biele muštové odrody Devín, Breslava, Hetera, Inzuchta, Aromína, modré Dunaj, Nitra, Hron a ďalšie novošľachtence nachádzajú postupne uplatnenie vo vinohradníckej praxi. Z povolených novošľachtencov, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd, je aktuálne komerčné pestovanie bielej odrody Devín, modrej odrody Dunaj a stolových odrôd Diamant, Dóra a Opál.

NITRIANSKA VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Vinohrady tejto geograficky rôznorodej oblasti sa nachádzajú na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Tríbečského pohoria a v jednotlivých vinohradníckych honoch pokračujú severnou hranicou Podunajskej nížiny až po svahy Považského Inovca. Južná časť oblasti má veľmi teplé podnebie s miernou zimou, severná časť je menej teplá s chladnejšou zimou. Do Nitrianskej vinohradníckej oblasti patrí 9 vinohradníckych rajónov (159 vinohradníckych obcí), ktoré sa začínajú pri povodí Váhu, pokračujú južnou stranou cez Zlaté Moravce, Vráble k Leviciam a v severných vinohradníckych rajónoch končia pri Radošinej. Úhrnný priemer zrážok v období vegetácie predstavuje 333 mm. Priemerná nadmorská výška oblasti je 150 m. n. m. Severné vinohradnícke hony sú chránené Považským Inovcom. Ležia na prevažne skeletových pôdach s profilom na báze vápencov, dolomitov, kremencov a pieskovcov mezozoika. Južné a západné polohy tvoria neogénne sedimenty presahujúce z Južnoslovenskej oblasti. Vinohrady pestované na južných svahoch pohoria Tríbeč využívajú potenciál stredne ťažkých, záhrevných a dobre výživných pôd. Vinič sa tu pestuje do nadmorskej výšky 240 m. n. m. a poskytuje kvalitné vína s osobitným charakterom.

Najlepšie biele muštové odrody pestované v tejto oblasti sú Burgundské biele, Burgundské sivé, Chardonnay, Sauvignon, Feteasca regala, z modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Tramín červený, Veltlínske zelené, Müller–Thurgau a Svätovavrinecké dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd.

STREDOSLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Okres: Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota
Kraj: Banskobystrický
Turistický región: Dolné Pohronie, Poiplie

Rozprestiera sa na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, tvoria ich jednotlivé vinohradnícke hony od Ipľa, cez Sebechleby, Vinicu, Veľký Krtíš, Fiľakovo, po Gemer a Tornaľu. Tvorí ju 7 vinohradníckych rajónov (107 vinohradníckych obcí) v priemernej nadmorskej výške 180 m n. m. Severná časť oblasti je drsnejšia, mierne vlhká s chladnejším podnebím, južná časť je teplá s miernym suchým podnebím a miernou zimou. Teplota vzduchu v priebehu vegetácie dosahuje priemer 16,2 °C, úhrnné atmosférické zrážky cez obdobie vegetácie 362 mm. Geologický podklad vinohradníckych pôd tvoria neogénne sedimenty, ílovité a pieskovcové bázy bez skeletu, na ktorých sa nachádzajú výživné, stredne ťažké a ťažké pôdy.

Základné pestované biele odrody: Müller–Thurgau, Burgundské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Chardonnay, Veltlínske zelené, menej Tramín červený a Dievčie hrozno. Červené vína sa v tejto oblasti vyrábajú z modrých odrôd Frankovka modrá a Svätovavrinecké.

TOKAJSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Obec: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa	Okres: Trebišov
Kraj: Košický
Turistický región: Dolný Zemplín

Tokajské víno patrí k najvzácnejším slovenským vínam. Jeho história je spojená so slávnymi menami a osobnosťami. Významnou kapitolou dejín tokajských vín bolo okrem iného obdobie kniežaťa Františka Rákocziho II.. Z jeho pivníc sa Tokajské víno vozilo na dvor Ľudovíta XIV. (1638-1715), ktorý tento lahodný mok ohodnotil známym výrokom VINUM REGUM - REX VINORUM, Víno kráľov - kráľ vín.

Tokajské je víno, ktoré okrem toho, že je (podľa nás) najlepšie na svete, sa nikde inde na svete robiť nedá. Ale aj tam, kde zákon povoľuje jeho výrobu, ho nemôže robiť každý, kto by chcel.

Základné podmienky výroby tokajských vín:

1. Lokalita. Tokajská oblasť je prísne zákonom určená, na Slovensku je to len 7 katastrov obcí, spolu 936,56 hektárov.

2. Odrody. Hlavnou odrodou hrozna v tokajskej vinohradníckej oblasti je furmint (podiel tejto odrody je cca 60-70%). Dopĺňajú ho odrody lipovina (cca 20%) a muškát žltý (5-10%). V priaznivých rokoch vytvárajú tokajské odrody na svojich plodoch hrozienka (cibéby). Ich povrch prerastá ušľachtilá huba Botrytis cinerea, ktorá napomáha zahusťovaniu obsahu bobule. Množstvo vytvorených hrozienok, ktoré majú vysoký obsah cukru i typických aromatických látok, usmerňuje technológiu spracovania úrody.

3. Technológia. Tokajské vína zaraďujeme do kategórie žltých prírodných vín. Ich charakter a chemické zloženie je dané nielen osobitnou odrodovou skladbou, kvalitou suroviny či prírodnými podmienkami, ale je i výsledkom tzv. oxidatívnej technológie výroby. Prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína je príčinou tvorby "chlebovej" príchute, ktorá charakterizuje vína tohto typu.

4. Ochranná známka označenia pôvodu. Len vlastníci tohoto dokumentu, vydaného výrobcovi na základe splnenia zákonom určených kritérií môžu vyrábať tokajské vína. Len pre zaujímavosť, na Slovensku sú to v súčasnosti len 3 firmy.

5. Kontrolný systém. Výroba tokajského vína je prísne sledovaná. Už od vinice je hrozno sledované kontrolnými orgánmi, vyrobené víno podlieha prísnym analytickým a senzorickým skúškam, vrcholom ľadovca je potom certifikát.

6. Pivnica. Nakoľko sa tokajské vína nedajú vyrobiť bez zrenia v klasickej tufovej pivnici, patrí k základným predpokladom výroby týchto vín aj táto dobre ukrytá podzemná zásobárna, plná tekutých pokladov.

Viac info: www.ostrozovic.sk

VÝCHODOSLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Tvoria ju 4 vinohradnícke rajóny (89 vinohradníckych obcí) od Moldavy nad Bodvou, cez Orechovú, Tibavu, Vinné, Kráľovský Chlmec a Stredu nad Bodrogom. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m. n. m. Pod Vihorlatom prevládajú ťažké, ílovito–hlinité pôdy, vytvorené na neogénnych vulkanitoch – pyroxénoch a andezitoch. Vinohrady ležiace v krasovej vápencovej oblasti majú rendezitové skeletové pôdy so zvlneným svahovitým reliéfom. V Strede nad Bodrogom sú ľahké piesočnaté pôdy. Tieto lokality sú vynikajúce na výrobu decentne jemných vín z odrôd Burgundské biele, Chardonnay a Burgundské modré. Podnebie oblasti je teplé a mierne vlhké, miestami aj suché s chladnejšou zimou. V priebehu vegetácie spadne v oblasti 373 mm atmosférických zrážok a priemerné teploty dosiahnu 16,6 °C.

Rozšírené je pestovanie bielych muštových odrôd Müller–Thurgau, Rizling vlašský, Burgundské biele, Chardonnay a modrých odrôd Burgundské modré a Frankovka modrá. Okrem nich sa tu pestuje Sauvignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké.