, | Meniny má: |Slovenské NAJ základné údaje história UNESCO príroda pamiatky gastronómia kúpele kúpanie člnkovanie turistika cyklistika lyžovanie golf SPOLUPRÁCA |
UNESCO - lokality svetového dedičstva na SlovenskuSlovensko má v zozname UNESCO zapísaných niekoľko významných historických či prírodných pamiatok.
K historickým pamiatkam UNESCO patrí obec Vlkolínec jedinečná svojou ľudovou architektúrou, mestá Bardejov a Banská Štiavnica
výnimočné vďaka zachovalým historickým centrám ako aj monumentálny Spišský hrad, ktorý je známy najrozsiahlejším
hradiskom v strednej Európe. V roku 1972 na generálnej konferencií UNESCO v Paríži bola prijatá konvencia, ktorá má za cieľ najvýznamnejšie kultúrne a prírodné hodnoty na svete ochraňovať, zachovávať, prezentovať a odovzdať budúcim generáciám. K ich výberu bol podľa konvencie ustanovený 21 členný výbor, ktorý vedie ich zoznam, takzvaný Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, a sleduje ich stav. Kultúrne a prírodné pamiatky UNESCO na Slovensku podľa krajov:
Ž i l i n s k ý k r a jVLKOLÍNEC
živo dokumentuje horské osídlenie na Slovensku. Obec leží v nadmorskej výške 718 m a je obkolesená terasovitými políčkami a zelenou pastvou. Výnimočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra, ktorá predstavuje vyše 4O drevených domčekov zo 16. až 19.storočia. Všetky vyzerajú ako jeden. Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1376. Najviac obyvateľov mala obec v 18. storočí, kedy tu bolo vyše 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Ešte aj dnes tu žije asi 20 obyvateľov. Už niekoľko rokov tu prebieha realizácia dlhodobého projektu oživenia obce a zavedenie niektorých prvkov niekdajšieho života ľudí. B a n s k o b y s t r i c k ý k r a jBANSKÁ ŠTIAVNICA
Mesto patrí k historicky najvýznamnejším a z pohľadu cestovného ruchu k najvzácnejším na Slovensku o čom svedčí aj skutočnosť, že v r. 1993 bolo zaradené na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstvo UNESCO. História mesta je úzko spätá s baníctvom, najmä ťažbou zlata, striebra a ďalších farebných kovov. V období od 13. - 18. st. bol banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra najproduktívnejším v Európe. V r. 1762 bola v meste zriadená Banícka akadémia, ktorá sa v tom čase stalo centrom banskej vedy a techniky v Európe. Na území mesta je 191 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Medzi najvzácnejšie kultúrno-historické pamiatky patrí Starý zámok, ktorý vznikol prestavbou trojloďovej románskej baziliky zo zač. 13. st. na protitureckú pevnosť v 16. st. V kaplnke sú zvyšky fresiek zo 14. st. Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne románskou bazilikou z 13. st. a prešiel viacerými prestavbami. Neskorogotický kostol sv. Kataríny je z 15. st. Dominantou mesta je Nový zámok, ktorý predstavuje renesančnú pevnosť zo 16. st. Súbor sakrálnych stavieb v prírodnom prostredí - Kalvária, je z 18. st. Piargská brána je renesančnou budovou zo 16. st. a barokovo bola upravená v 18. st. Banícke zariadenie Klopačka je zo 17. st. Osobité miesto zaujíma technická pamiatka, Banské múzeum v prírode, ďalej Botanická záhrada a Banskoštiavnické tajchy. Medzi ďalšie zaujímavé stavby a pamiatky patrí budova baníckej a lesníckej akadémie z 18. st., Evanielické lýceum zo 16.st., budova Kamerhofu, Žemberovský dom, Belházyovský dom z r. 1616, Berggericht zo 16. st. a ďalšie najmä meštianske domy. Viac info: www.banskastiavnica.sk, www.uakom.sk/bs/bans_hist.html OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ jaskyňa
predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu v Slovenskom Rudohorí. Bola objavená v roku 1954 a verejnosti sprístupnená v roku 1972. Jej dĺžka je 300 m a sprístupnených je 230 m. Osobitosťou je jej úplná odlišnosť výplne od všetkých ostatných jaskýň na Slovensku. Vnútro jaskyne je z minerálu aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý a výzdobu netvoria stalaktitové a stalagmitové tvary, ale aké si trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Jaskyňa je unikátom v európskom ponímaní a jednou z troch sprístupnených svojho druhu vo svete. K o š i c k ý k r a jJaskyňa DOMICA
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo kvapľových tvarov zaraďujú jaskyňu Domica medzi najkrajšie jaskyne na Slovensku. Na jej vzniku sa podieľali vody podzemnej riečky Styx, ktoré vytvorili v jaskyni tri poschodia. Nevšednú krásu kvapľovej výzdoby je možné obdivovať aj zblízka pri plavbe riečkou, ktorá je súčasťou prehliadky. GOMBASECKÁ jaskyňa
Podzemným chrámom Slovenského krasu v Silickej planine, ktorý sa nachádza v nádhernom prostredí jeho západného úpätia medzi Rožňavou a Plešivcom, je jaskyňa Gombasek. Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras. Vytvorila sa vo vápencoch silíckého príkrovu koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho prítokov. Jaskyňa má dve vývojové úrovne, ktoré pozostávajú z prevažne oválnych chodieb. Vyššou vývojovou úrovňou, ktorá je 5 -10 m nad riečiskom Čierneho potoka, je celá pravá strana jaskyne. Gombasecká jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými snitrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre. JASOVSKÁ jaskyňa
má bohatú sintrovú výplň. Sú v nej zastúpené všetky kvapľové výzdoby. Biele, hnedé, sivé, hnedo-červené pagodovité stalagmity, stalagnáty, vodopády, štíty, závesy, bubny, brčká, rôzne podoby zvierat a vecí. V jaskyni je teplota vzduchu 8,5 - 9,5 °C a relatívna vlhkosť 90 - 98 %, čo sú ideálne podmienky na speleoterapiu. Od roku 1995 tak v jaskyni začali ozdravovacie speleoklimatické pobyty pre astmatické a alergické deti. DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ jaskyňa
bola objavená už v roku 1870 a o rok neskôr bola sprístupnená verejnosti. V tom istom roku v nej boli vykonané aj prvé klimatické pozorovania. V roku 1887 bola ako prvá v Európe elektricky osvetlená. Ešte do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roka. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m s vertikálnym rozpätím 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od -3,8 °C do + 0,5 °C a relatívna vlhkosť 75 - 88 %. Bohatá ľadová výplň sa v jaskyni vyskytuje v podobe podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagnitov a stĺpov. 9772 m2 predstavuje zaľadnená plocha a objem ľadu je 110 132 m3. Ľad je najhrubší vo Veľkej sieni, 26,5 m. Jaskyňa je skutočným krasovým unikátom v Spišsko-Gemerskom krase. P r e š o v s k ý k r a jBARDEJOV
Prvé písomné zmienky sú z r. 1241 a rozsiahle privilégia dostalo mesto v r. 1352, čo pomohlo rýchlejšiemu osídľovaniu. Slobodným kráľovským mestom sa stalo v r. 1376. Vďaka rozvoju remesiel, obchodu, cechov, školstva a kultúry sa stal Bardejov v stredoveku významným mestom Uhorska. Zlatý vek zaznamenal Bardejov v 15. st., v ktorom sa rozvinula aj kultúra vďaka reformistovi Leonardovi Stöckelovi, rektorovi Humanistického gymnázia. V tom čase boli zriadené aj prvé kníhtlačiarne. V Bardejove sa nachádza 131 kultúrnych pamiatok a 1 národná kultúrna pamiatka. Najcennejšou architektonickou pamiatkou je neskorogotická bazilika sv. Egídia zo 14. st. V interiéri trojloďovej baziliky sa zachovalo 11 pôvodných gotických krídlových oltárov. Krídla tvoria tabuľové maľby zobrazujúce život svätca, ktorému bol oltár zasvätený. Stredoveká radnica z r. 1505 - 1511 bola prvou renesančnou stavbou na Slovensku. Rímsu radnice zdobí 118 kamenných plastík. V interiéri je zachovaný vzácny kazetový strop a intarzované dvere do radnej miestnosti. K cenným pamiatkam sa radí aj fortifikačný systém ktorý mal 23 bášt, z ktorých sa 12 zachovalo a zatiaľ je zrekonštruovaných 9 bášt a 2 barbakany. Nesporne unikátnou pamiatkou je židovské suburbium, ktoré tvorí komplex samostatných budov. Tvorí ho celý areál stavieb: hlavná synagóga, modlitebňa, miestnosti pre zhromažďovanie veriacich, škola, rituálne kúpele a jatky. V synagóge sa zachovali nástenné maľby s rastlinnými motívmi z 19. st. Viac info: www.bardejov.sk, www.e-bardejov.sk SPIŠSKÝ HRAD
Kapitula a Kostolík v Žehre) je ojedinelou historickou sídelnou jednotkou. Spišský hrad pochádza z 12. storočia a patrí k najrozsiahlejším v strednej Európe. História Spišského podhradia a Spišskej kapituly úzko súvisí so Spišským hradom. Spišské podhradie ako podhradská obec sa neskôr stáva samostatným mestečkom s remeslami a poľnohospodárstvom. Spišská Kapitula je malé cirkevné sídlo pozostávajúce zo vzácnych objektov, ktoré slúžia na vykonávanie duchovných a administratívnych funkcií spišského biskupstva. Gotický kostolík Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia má celý interiér zdobený freskami zo 14. a 15. storočia. Fresky tvoria celú obrazáreň a poučenia, akúsi bibliu chudobných, podľa ktorej si veriaci pamätali hlavné pravdy náboženstva. Návrhy na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva:Tokajská vinohradnícka oblasť (juhovýchodné Slovensko, v nadväznosti na zápis maďarskej časti tejto vinohradníckej oblasti z roku 2002), zákonom vymedzené plochy vinohradov a vínne pivnice v obciach Malá Tŕňa a Viničky. pravdepodobne v 16. a 17. storočí vyhĺbené do tufovej horniny sopečného pôvodu. Drevená sakrálna architektúra v Karpatskom oblúku (severovýchodné Slovensko, ako spoločný slovensko-poľsko-ukrajinsko-maďarský zápis), unikátne kostoly zo 16. až 20. storočia. Pamätník Chatama Sofera (Bratislava), jedna zo štyroch najvýznamnejších židovských pamiatok svojho druhu na svete, zvyšok starého židovského cintorína s hrobmi významných rabínov. Kostoly so stredovekými nástennými maľbami v regióne Gemer a Abov (juhovýchodné Slovensko, ako slovensko-maďarský zápis), drobné dedinské kostolíky zo 14. a 15. storočia, ktoré sú vďaka zachovaným stredovekým nástenným maľbám excelentným príkladom vplyvov talianskeho trecenta v zaalpskej oblasti. Limes Romanus (Rusovce, Iža -juhozápadné Slovensko, ako slovensko-rakúsko-maďarský zápis), archeologické lokality z obdobia Rímskej ríše, spojené s existenciou hranice Rímskej ríše. reprezentujúce sídlo aj predsunutý vojenský tábor. Protiturecká pevnosť v Komárne (južné Slovensko, ako slovensko-maďarský zápis), prvá bastiónová pevnosť v európskom vnútrozemí, dôležité dielo pevnostného staviteľstva s navrstvením viacerých vývojových etáp a rozmermi jedna z najväčších pevností na svete. Koncept šošovkovitého pôdorysu historického jadra mesta Košice (východné Slovensko), okrem jedinečného konceptu pôdorysu, charakteristického pre región, je v meste so silným nadregionálnym významom a významom i v rozvoji architektúry a výtvarného umenia zachovaná aj hodnotná stredoveká zástavba. Levoča - mesto Majstra Pavla a kultúrna krajina Spiša (severné Slovensko), ako rozšírenie jestvujúceho zápisu Spišského hradu a pamiatok okolia o hodnotnú zástavbu historického jadra stredovekej Levoče s architektonickými a umeleckými pamiatkami vrátane jedného z najväčších neskorogotických oltárov v strednej Európe, hlavného oltára v Kostole sv. Jakuba. ktorý je dielom rezbára Majstra Pavla. Karpatské pralesy (severovýchodné Slovensko), vyše 165-tisíc hektárov chráneného územia na Slovensku, Poľsku a Ukrajine, ktoré tvoria Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Prírodné rezervácie Vysokých Tatier (severné Slovensko), predovšetkým Tatranský národný park, prvý slovenský národný park, založený v roku 1948, rozšírený neskôr aj o Západné Tatry. Krasové doliny Slovenska, krajiny kde sa nachádza typovo neobyčajne pestrá paleta tisícok rozličných krasových útvarov, z ktorých 12 je sprístupnených pre verejnosť. Dunajská prírodná a kultúrna krajina (južné Slovensko, ako spoločný slovensko- maďarský návrh), slovensko-maďarský úsek Dunaja s rozsiahlou sústavou riečnych ramien, ktorý predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie, pričom napríklad chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je zapísaná do zoznamu mokradi medzinárodného významu. Mykoflóra Bukovských vrchov (severovýchodné Slovensko), teritórium Bukovských vrchov s národným parkom Poloniny, ktorému dali meno jedinečné horské lúky nad úrovňou lesa, najväčšie komplexy pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe s mimoriadnou koncentráciou vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Gejzír v Herľanoch (východné Slovensko), jediný gejzír na Slovensku, ktorý erupuje každých 30 až 33 hodín štyritisíc litrov vody. |
|
|