TURISTIKA NA SLOVENSKU

Slovenské národné parky poskytujú ideálne prostredie na pešiu turistiku. Odmenia Vás krásnymi panoramatickými výhľadmi na ktoré budete ešte dlho spomínať. V každom národnom parku sa nachádza niekoľko kilometrov značených turistických trás, kde si na chuť si prídu zdatný aj menej zdatný turisti.

Vybrané lokality vhodné na pešiu turistiku na Slovensku podľa krajov:

Ž i l i n s k ý   a   B a n s k o b y s t r i c k ý   k r a j

Národný park MALÁ FATRA

Okres: Žilina, Martin, Ružomberok a Dolný Kubín
Kraj: Žilinský
Turistický región: Turiec, Orava, Stredné Považie

Pohorie sa vynára zo Žilinskej a Turčianskej kotliny a predstavuje zvlnený oblúk tiahnúci sa od Fačkovského sedla po Zázrivú. Národný park leží na výmere 22 630 ha a ochranné pásmo zaberá plochu 23 262 ha. Na pomerne malej ploche sú sústredené rozmanité prírodné úkazy a to od hôľnatých hrebeňov, cez rozorvané skalné úbočia, tiesňavy, rokliny až po hlboké a tiché doliny. Pohorie je žulové vo svojom jadre. Južné svahy sú obnažené, severné a východné sú z kremencov, pieskovcov, bridlíc, slieňov, vápencov a dolomitov. Vo vápencoch a dolomitoch sa vyformovali unikátne skalné útvary, akými sú najmä tiesňavy a rokliny pri vstupe do Vrátnej doliny, Sokolia, Bobot, Horných, Dolných a Nových dier v masíve Rosutca. Medzi najviac obdivované patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rosutcom s kalcitovou výzdobou, Šutovský vodopád a 7 km dlhý kľukatý prielomový úsek Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom. Až tretinu územia Malej Fatry pokrýva les od bukoviny až po kosodrevinu, kde nadväzujú alpínskej hole. Rastlinstvo je zaujímavé najmä na dolomitoch a vápencoch. Živočíšstvo je zastúpené typickými predstaviteľmi horských a vysokohorských polôh (medveď, rys, mačka divá, vlk, orol). Národný park Malá Fatra patrí už niekoľko desiatok rokov ku naším najvyhľadávanejším miestam oddychu, rekreácie a športov domácich i zahraničných návštevníkov počas celého roka. Medzi najlepšie vybudované rekreačné strediska patrí Vrátna dolina, Štefanová...

VEĽKÝ KRIVÁŇ 1 709 m

Východisko zo Šútova po zelenej, z Vrátnej po zelenej pod lanovkou. Kruhový výhľad na Vrátnu dolinu, Kubínsku hoľu, Chočské vrchy, Tatry, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kľak.

KĽAK 1 351 m

Východisko z Vrícka po zelenej, z Fačkova po modrej, z Fačkovského sedla po žltej. Najjužnejší vrch južnej časti Malej Fatry, dominanta širokého okolia s výborným kruhovým výhľadom.

Národný park VEĽKÁ FATRA

Okres: Banská Bystrica, Turčianske Teplice, Martin, Ružomberok a Dolný Kubín
Kraj: Žilinský, Banskobystrický
Turistický región: Horné Pohronie, Turiec, Liptov, Orava

Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Leží na výmere 40 371 ha s ochranným pásmom 26 132 ha. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý a dosahuje veľké výškové rozpätie, čo ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, má hôľny vysokohorský charakter. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexmi chočského príkrovu. Sú tu vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Medzi najznámejšie doliny patrí Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie nesprístupnené jaskyne patrí Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Medzi vzácne rastlinné spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách, napríklad pochybok huňatý. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický výskyt veternice narcisokvetnej. Fauna je zastúpená horskými druhmi živočíchov. Hniezdi tu 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem tu majú svoj domov rys, medveď a vlk. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území Národného parku Nízke Tatry a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry. Najstaršou rezerváciou tu je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne kvôli ochrane treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje vo Veľkej Fatre najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. Mimoriadne vhodné podmienky sú v tejto lokalite na ľahkú a stredne náročnú pešiu turistiku a cykloturistiku. V Národnom parku Veľká Fatra je niekoľko stredísk cestovného ruchu, ktoré sa využívajú počas letnej i zimnej lyžiarskej sezóny. Medzi najznámejšie patria strediská v Jasenskej doline, v Gaderskej doline, Blatnickej doline, Mošovciach.

KRÍŽNA 1 574 m

Východisko z Harmanca po žltej na Kráľovu studňu, odtiaľ po červenej (prevýšenie 1 134 m), zo Starých Hôr po modrej (1 096 m). Kruhový výhľad na Malú Fatru, Západné a Nízke Tatry, Vtáčnik.

ROHÁČE - VYSOKÉ TATRY - ZÁPAD

BARANEC 2 184 m

Východisko od Žiarskeho sedla po žltej, od začiatku Žiarskej doliny po žltej, od začiatku Račkovej doliny po zelenej. Výborný kruhový výhľad vďaka predsunutiu od hlavného hrebeňa severne na Roháče, Volovec, východne na Bystrá, Kriváň, južne na Ďumbier, hrebeň Nízkych Tatier, západne na Choč.

OSTRÝ ROHÁČ 2 084 m

Najkrajší vrch Západných Tatier s dvojitým vrcholom. Východisko z Jamnickej doliny po modrej na hrebeň Roháčov, zo Žiarskej doliny po modrej na hrebeň, z Hút po červenej na hrebeň, zo Zverovky po žltej na červenú na hrebeni. Výhľad na hrebeň Západných Tatier, južne hrebeň Nízkych Tatier, západne Kubínska hoľa.

CHOČSKÉ VRCHY

VEĽKÝ CHOČ 1 611 m

Východisko z Vyšného Kubína po zelenej aj červenej, z kúpeľov Lúčky po červenej, z Valaskej Dubovej po modrej, z Likavky po modrej, z Liskovej po žltej a modrej. Výhľad severne Kubínska hoľa, Oravský zámok, Babia hora, východne Sivý vrch, Gerlachovský štít, Liptovská Mara, Poludnica, juhovýchodne Ďumbier, na juhu Chabenec, Salatín, juhozápadne Kľak, na západe Veľký Kriváň a Rosutec.

Národný park NÍZKE TATRY (NAPANT)

Okres: Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Brezno, Poprad
Kraj: Prešovský, Žilinský, Banskobystrický
Turistický región: Liptov, Horné Pohronie

Toto horstvo predstavuje približne 100 km dlhú horskú klenbu tiahnúcu sa v smere západ - východ. Národný park sa rozprestiera na výmere 81 100 ha a ochranné pásmo tvorí 12 400 ha. Zasahuje do okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok. Západnú časť tohoto národného parku tvoria Ďumbierske Tatry (Ďumbier 2043) a východnú časť Kráľova Hoľa (1948 m). Horský masív Kráľova Hoľa je miestom kde pramenia 4 významné slovenské rieky - Hron, Váh, Hornád a Hnilec. Centrálna a južná časť Nízkych Tatier je žulová a rulová. Na severe sú vápence a dolomity s bohatým zastúpením krasu. Severné svahy sú strmé, s bralnatým reliéfom a ľadovcovými kotlami. Počas tisícročí tu vody vyhĺbili celý podzemný svet. V súčasnosti je v Nízkych Tatrách 5 verejnosti prístupných jaskýň (Demänovská kvapľová jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov a Važecká jaskyňa). Najdlhšou je Demänovská kvapľová jaskyňa Slobody s 23 km labyrintom. Najhlbšou jaskyňou je jaskyňa Starý hrad -472m a najväčším plesom je Vrbické pleso v Demänovskej doline. Až 3 územia Národného parku Nízke Tatry pokrýva les a to od zmiešaných lesov v nižších polohách až po vysokohorské smrečiny a pásma kosodreviny, ktoré nadväzujú na alpínske hole. Svojou pestrosťou je zaujímavé rastlinstvo i živočíšstvo. Symbolom tohoto národného parku je medveď hnedý. Aj na území Nízkych Tatier sú veľmi dobré podmienky na lyžiarske športy, turistiku a ďalšie letné rekreačné aktivity. K najznámejším a najlepšie vybudovaným strediskám cestovného ruchu patrí oblasť Jasnej, Bystrianskej doliny a Čertovice.

Viac info: www.napant.sk, www.fns.uniba.sk/zp/napant

POLUDNICA 1 549 m

Najsevernejší výbežok Nízkych Tatier poskytuje najlepší výhľad na Liptov. Východisko zo Závažnej Poruby po žltej, z Iľanova po modrej. Výhľad hrebeň Západných Tatier na severe, na východe Kriváň, južne hrebeň Nízkych Tatier, na západe Choč a Veľká Fatra.

CHOPOK 2 024 m

Vyhliadkový vrch, z ktorého vidno takmer celé územie Slovenska. Východisko z Demänovskej doliny po modrej, z Trangošky v Bystrej doline po žltej, po hrebeni od Ďumbiera alebo Cahbenca po červenej. Výhľad na severe Roháče, Sivý vrch, Baranec, severovýchodne Kriváň, Gerlachovský štít, východne Kráľova hoľa, na juhu Klenovský Vepor, Poľana, zapadne Chabenec, severozápadne Veľký Choč, Rosutec, Veľký Kriváň.

KRÁĽOVA HOĽA 1 946 m

Dominantný osamotený vrch s výborným kruhovým výhľadom, najvýchodnejší v Nízkych Tatrách. Východisko zo Šumiaca po modrej, z Telgártu po zelenej aj po červenej, z Liptovskej Tepličky po zelenej. Výhľad severne Gerlachovský štít a hrebeň Vysokých Tatier, východne Branisko, Havrania skala, na juhu Stolica, zrúcanina hradu Muráň, na západe Ďumbier, Veľký Choč, severozápadne Baranec.

B a n s k o b y s t r i c k ý   a   N i t r i a n s k ý   k r a j

Národný park MURÁNSKA PLANINA

Okres: Brezno, Revúca, Rimavská Sobota
Kraj: Banskobystrický, Košický
Turistický región: Horné Pohornie, Gemer

Predstavuje krasovú náhornú planinu v západnej časti Slovenského Rudohoria na rozhraní stredného a východného Slovenska. Národný park leží na výmere 20 318 ha a ochranné pásmo sa rozprestiera na ploche 21 698 ha. Zasahuje do troch okresov, Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Jadro krasového územia tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabová hoľa (1439 m). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje 25 km. V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších neprístupných jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a podobne. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou). Muránska planina, to sú aj rozsiahle lesy s prevahou vápencových bučín a bukovo - jedľových lesov. Na bralách sú borovice a smreky. Zaujímavým je aj nízko položený výskyt kosodreviny v Hrdzavej doline (750 m). Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac 90 druhov rastlín. Najznámejší je lykovec muránsky a na obmedzenej ploche rastie aj vzácna valdštajnka trojlistá Magicová. Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských druhov. Domov tu má medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, orol skalný, orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný a strnádka. V jaskyniach žije viacero druhov netopierov. Zaujímavosťou Muránskej planiny je chov slovenského horského plemena koňa, ktorý je krížencom hucula s nordickým koňom. Na území národného parku je hustá sieť značených turistických chodníkov a terénom prechádza aj ozubnicová železnica spájajúca Pohronie s Gemerom (Brezno - Tisovec - Hnúšťa). O slávnej minulosti vypovedajú pozostatky Muránskeho hradu, ktorého areál bol rozdelený na 27 stavebných častí a zámok na Prednej Hore. V regióne je veľa lazníckeho osídlenia, ktoré vytvára vhodné podmienky na vidiecky cestovný ruch (v okolí Pohronskej Polhory, Tisovca, Zlatna, či Muránskej Zdychavy). Pre turistov je v tomto národnom parku vyznačených 300 km peších turistických trás a dva náučné chodníky. Jeden vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť informácie o flóre, faune, geológii, geomorfológii i ochrane prírody Muránskej planiny a oboznámiť sa s niektorými historickými skutočnosťami. Náučný chodník vedie okolo bývalej hájovne, kedysi hospodárskej budovy patriacej k hradnému komplexu. Chodník nás privedie až na zrúcaninu hradu Muráň postaveného na skalnom brale Cigánka. Druhý náučný chodník Stožky je monotematicky venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo Národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka a na jeho začiatku je v zrekonštruovanom vagóniku lesnej železnice malá expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody.

K o š i c k ý   k r a j

Národný park SLOVENSKÝ RAJ

Okres: Rožňava a Spišská Nová Ves, Brezno, Poprad
Kraj: Prešovský, Košický, Banskobystrický
Turistický región: Horné Pohronie, Spiš, Gemer

Nachádza sa juhovýchodne od Vysokých Tatier v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Rozprestiera sa na ploche 19 763 ha a ochranné pásmo zaberá 13 011 ha. Zasahuje do okresov Brezno, Poprad, Rožňava a Spišská Nová Ves. Pre Národný park Slovenský raj sú najvlastnejšie a pôsobivé hlboké rokliny a tiesňavy, ktoré vo vápencoch a dolomitoch vyhĺbili vodné toky. Medzi najznámejšie rokliny patria, Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Takmer celé územie je pokryté vápencovými bučinami a smrečinami. Vyskytujú sa tu mnohé chránené rastliny - astra alpínska, horec jarný, žltohlav európsky, zvonček karpatský, poniklec slovenský, jazyčník sibírsky a ďalšie. Bohatstvo fauny je zastúpené medveďom, rysom, orlom krikľavým, sokolom myšiarom, výrom skalným, bocianom čierným a ďalšími. V Slovenskom raji sa vyskytuje takmer 200 jaskýň a priepastí. Už od roku 1870 je sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa (zaradená na listinu UNESCO). V okolí jaskyne sa nachádza prírodná rezervácia s rozmanitým a vzácnym rastlinstvom. V roku 1972 bola objavená 21 km dlhá Stratenská jaskyňa. Severne od obce Stratená sa vo výške 1153 nachádza prírodný útvar Havrania skala. Národný park Slovenský raj patrí ku najnavštevovanejším turistickým miestam na Slovensku. K najatraktívnejším prírodným úkazom Slovenského raja patrí prielom rieky Hornád. Medzi najznámejšie strediská cestovného ruchu patria, Dedinky, Mlynky, Čingov. Na území národného parku je mnoho ľahkých a stredne náročných turistických trás a cyklotrás. Vodná nádrž Palcmanská maša v blízkosti Dediniek sa využíva v letnom období na vodné športy, kúpanie a rybolov. V zimnom období sú v strediskách Dedinky a Mlynky dobré možnosti na bežecké a zjazdové lyžovanie.

Viac info: www.slovenskyraj.sk

P r e š o v s k ý   k r a j

VYSOKÉ TATRY

Okres: Poprad, Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Kraj: Prešovský, Žilinský
Turistický región: Vysoké Tatry, Liptov, Orava

Sú najkrajším národným park na území Slovenska. Vysoké Tatry boli vyhlásené ako prvý Národný park v roku 1948 a zahŕňajú Belianske a Západné Tatry. Svojou dĺžkou 55 km patrí medzi najmenšie veľhory v Európe. Národný park Vysoké Tatry má výmeru 73 800 ha a z toho ochranné pásmo má 30 703 ha. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok a Tvrdošín. Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú lesy, prevažne smrekové a jedľovo-smrekové. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je aj výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Menšie zastúpenie majú listnaté lesy - bučiny a javoriny, ktoré sa vyskytujú najmä v Belianskych Tatrách. Vysoké Tatry sú žulové, v Západných Tatrách prevládajú kryštalické bridlice a Belianske Tatry sú vápencové. V ľadovcových kotloch vznikli jazerá - plesá, ktorých je 110. Najhlbšie z nich, Veľké Hincovo pleso má 54m. Z mnohých vodopádov je najväčším Kmeťov, 80m. Na území Vysokých Tatier sa nachádza aj mnoho krasových útvarov. Jedinou sprístupnenou jaskyňou je Belianska jaskyňa (dlhá 1750m) s kvapľovou výzdobou. Medzi ďalšie veľké, ale nesprístupnené jaskyne patrí jaskyňa Javorina a Brestovská jaskyňa. Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier i celých Karpát je Gerlachovský štít, 2655m a Národným vrchom Slovenska je Kriváň, 2495m. V Národnom parku Vysoké Tatry rastie 1400 druhov rastlín. Medzi najcennejšie patrí alchemilka modrooká a očianka bezosťovská. Zo živočíchov sú najatraktívnejšími kamzík, orol skalný a svišť. Z pohľadu cestovného ruchu sú Vysoké Tatry najhodnotnejším regiónom Slovenska s najlepšie vybudovanou materiálno-technickou základňou. Sú najvyhľadávanejším strediskom zjazdového a bežeckého lyžovania, turistiky a celoročnej rekreácie. Nachádza sa tu aj niekoľko klimatických kúpeľov. Medzi najznámejšie strediská cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách patrí Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica.

RYSY 2 499 m

Výstup na Rysy poskytuje najlepšiu vyhliadku na hrebene a štíty Tatier. Východisko je z Popradského plesa Mengusovskou dolinou po modrej, červenou cez sedlo Váha, pod vrcholom chata s občerstvením pre verejnosť a ubytovaním pre horolezcov. Krásny výhľad najväčšie tatranské pleso Morské oko, štíty Západných a Vysokých Tatier

KRIVÁŇ 2 494 m

Dominantný vrch západnej časti Vysokých Tatier s výborným kruhovým výhľadom, národný symbol Slovenského národa. Východisko je od Troch studničiek po zelenej a od parkoviska pri Furkotskom potoku po modrej. Výhľad na západe štíty Roháčov, na juhu hrebeň Nízkych Tatier, na východe Gerlachovský štít, Rysy, severne Kasprov vrch, Valentková, Hladký štít.

GERLACHOVSKÝ ŠTÍT 2 655 m

Najvyšší vrch Slovenska a karpatskej sústavy s kruhovým výhľadom. Východisko od Sliezskeho domu vo Velickej doline, zostup do Batizovskej doliny, len s horským vodcom pre zdatných turistov. Výhľad na východe, severe a západe štíty Vysokých Tatier, na juhu hrebeň Nízkych Tatier.

LOMNICKÝ ŠTÍT 2 632 m

Známy vyhliadkový vrch, druhý najvyšší na Slovensku. Východisko z Tatranskej Lomnice lanovkou na Skalnaté pleso a následne vysutou lanovkou zo Skalnatého plesa priamo do Lomnického sedla.

ČERVENÝ KLÁŠTOR - LESNICA

Vyhliadková plavba na historickom vodnom dopravnom prostriedku - na plti v najväčšom prírodnom kaňone v strednej Európe s krásnymi bralami a tiesňavami nad vodou.

Zaujímavosti - kolorit pltníkov v goralských krojoch, Červený Kláštor s lekárenským múzeom, neďaleko hrad a skanzen Stará Ľubovňa a ruiny hradu Plaveč.

Národný park PIENINY (PIENAP)

Okres: Kežmarok, Stará Lubovna
Kraj: Prešovský
Turistický región: Vysoké Tatry, Spiš

Je naším najmenším národným parkom s bohatými prírodnými hodnotami a malebnými scenériami. Nachádza sa na severe východného Slovenska v pohorí Spišská Magura a čiastočne tvorí hranicu s Poľskom. Leží na výmere 3750 ha a ochranné pásmo zaberá plochu 22 300 ha. Susedí s poľským Pieninským Národným parkom. Územie Pienin je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách. Z rastlín sa tu nachádzajú teplomilné a vysokohorské prvky. K pieninským endemitom patrí králik závadský, nevädza triumfetová pieninská a borievka netatová. Spomedzi mnohých živočíchov je nutné spomenúť výskyt rysa ostrovida, vydry riečnej, včelára obyčajného, výra skalného, kuvička vrabčieho a jariabka hôrneho. . Pod masívom Troch Korún si rieka Dunajec razí cestu úzkym vápencovým prielomovým údolím dlhým 8,5 km. Samotný prielom Dunajca patrí medzi najväčšie prírodné úkazy Pieninského národného parku. V roku 1967 bol vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu. V rieke Dunajec žije 20 druhov rýb vrátane pstruha a hlavátky kráľovskej. Práve plavba plťou po kľukatom 8,5 km úseku Dunajca patrí dnes ku jedinečným turistickým zážitkom v lete, ale aj počas teplej jesene a jari. Prielomovým údolím vedie aj pešia turistická trasa, ktorú stavali talianski majstri na začiatku 20. storočia. Po tejto ceste vedie prvý česko-slovenský náučný chodník s 10-timi zastávkami, pri ktorých sú informácie a fotografie o zvláštnostiach a zaujímavostiach. Prielomu Dunajca. Prístavisko pltí sa nachádza pred Červeným Kláštorom. Trasa pltí končí na mieste zvanom Kače, kde Dunajec opúšťa územie Slovenska.

Viac info: www.pieniny.sk

Národný park POLONINY

Okres: Snina
Kraj: Prešovský
Turistický región: Horný Zemplín

Nachádza sa na severovýchode Slovenska v pásme Bukovských vrchov na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Výmera tohoto národného parku je 29 805 ha a veľkosť ochranného pásma 10 973 ha. Osobitosťou sú horské hrebeňové lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov. Najkrajšie z nich sa nachádzajú v okolí Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. Pre územie Polonín sú charakteristické lesy najmä bukové a jedľovo-bukové zaberajúce až 80% z celkovej plochy. Je tu zároveň najvyššia koncentrácia prírodných lesov ( pralesov ) na Slovensku. V národnom parku bolo vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií (Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová a Stinska). K najväčším hodnotám územia patria prekrásne ukážky zachovaných karpatských pralesov. Obdiv vzbudzujú najmä mohutné až 400 ročné jedle, ale aj buky a javory. Zvláštnosťou živočíšstva v Poloninách je, že sa nachádzajú na rozhraní západných a východných Karpát. Znamená to, že niektoré bezstavovce sa inde na Slovensku nenachádzajú. Doteraz tu bolo zistených 3600 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sa zistilo 294 druhov, z toho 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Trvale tu žijú všetky naše mäsožravce a sporadicky z územia priľahlého Biesczadského národného parku v Poľsku sem preniká zubor a los. Bukovské vrchy sú členitým stredohorským krajinným celkom a jeho hraničný hrebeň dosahujúci výšku 1000 - 1200 m je rozvodnicou Čierného a Baltického mora. Celá oblasť i okolie majú vynikajúce predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Dostatok možnosti je najmä na pešiu turistiku a v zimnom období aj na lyžovanie. Kultúrno-historickú ponuku regiónu zastupujú najmä jedinečné drevené kostolíky (Topoľa, Uličské Krivé, Ruský Potok a Jalová).